1.

Najprv pár slov k tomu, ako sa Stela stratila, lebo tu ide o prevenciu. A vraví sa, že prevencia je vždy najlacnejšia a najmenej bolestivá.
Pri umývaní schodov na chodbe som zvykla dvere len privrieť. Stela aj Simon boli vždy zvedaví, čo robím. Popozerali sa a šup naspäť do bytu. Nebol by to problém, keby .....

Stela prešla okolo mňa dolu tak, že som si ju nevšimla, čo doteraz nechápem, pretože musela prejsť okolo mňa. Keď som prácu dokončila, tak som ich doma neskontrolovala. A pritom ich zvyknem kontrolovať napríklad vždy, keď odchádzam z bytu. Neodídem skôr, ako ich obe nevidím. Aby sa nestalo, že ich nechtiac zatvorím do skrine, izby .... Toto je veľmi dôležité v prípade, že niektorá mačička je priveľmi samostatná a nevtieravá. A to Stela je. Dokáže sa na pol dňa niekam zašiť a spať. Nikto jej nechýba, chce mať len pokoj. A keďže máme doma svokru, ktorá potrebuje sústavnú opateru a ten nešťastný deň bol práve jej zlý deň, stalo sa, že sme si celé dlhé hodiny nevšimli, že jej niet. Až čistý pelíšok (bez jej bielych chlpov) a skutočnosť, že sme si nepamätali, kedy sme ju naposledy videli nás prvýkrát vystrašila. Prehľadali sme celý byt tak, ako nikdy predtým. Nič. Začalo uvažovanie: keď nie je v byte ani na chodbe, tak kedy sme ju naposledy videli a kedy mala možnosť vyjsť von. Identifikovali sme dva okamihy – samotné umývanie schodov a večerné vynesenie smetí. Od novembra minulého roka máme v bytovke kamerový systém, preto som okamžite oslovila suseda, ktorý spravuje tento systém. Záznam ukázal to, čoho sme sa obávali. Stela na chodbe bola a vďaka „susedovi“ sa nedobrovoľne dostala na ulicu. Nebola by odišla z bytovky, keby ju nevykopal, pretože podľa záznamu boli vchodové dvere otvorené (sused ich otvoril dokorán, ako prvý krát odchádzal) pol hodiny. Prišiel by iný sused, ktorého by okamžite napadlo, že to môže byť niekoho zvieratko. Smola.

- Vždy treba kontrolovať počet svojich zvieratiek, keď sú dvere otvorené bez toho, že ste v nich. Aj keď si myslíte, že mačka nemala možnosť vyjsť. Verte, že mala!

- Akýmkoľvek spôsobom zaistiť, aby susedia vedeli, že máte doma mačku. Mačka nie je pes, nechodí von a my sme nikdy mačky nepúšťali vedome na chodbu.

- Mačička si nepamätá presne dvere svojho bytu – aspoň ja to už mám overené na oboch našich – len správnu stranu na chodbe si pamätajú. Stela najprv tomu susedovi vbehla do bytu, lebo si myslela, že je doma (býva pod nami).

- Mačičku dať čipovať a skontrolovať, či je čip aj zapísaný v registri a či je tam kontakt na majiteľa.

2.

Naše hľadanie bolo o to ťažšie, že sme na jej stratenie neprišli hneď a nevedeli sme nič o správaní stratených mačiek vonku. Veľmi nám pomohla naša výzva cez FB o pomoc pri hľadaní našej mačičky. Sčasti tomu pomohol aj zostrih videa, kde sused necitlivo vykopal Stelu z domu. Veľa ľudí nám prispelo svojimi radami, čo robiť. Niektoré kroky sme intuitívne sami urobili. Ale veľa vecí nám pomohlo Stelinu situáciu viac chápať a prispôsobiť tomu naše hľadanie.

- Vytlačiť letáčiky s popisom mačičky a s fotkou, ktorá zachytáva jej výrazné poznávacie znamenie. Mačiek je veľa a mnohé sú veľmi podobné. Letáčiky sme polepili na všetky vstupné dvere na sídlisku, na stĺpy.... Na ďalší deň som všetko zopakovala v inej dennej hodine. Ľudia sa na nalepovanie letákov na dvere hnevajú a strhávajú ich. Preto som bola drzá a neodbytná, aby sa o jej hľadaní dozvedelo čo najviac ľudí. Nejde predsa o reklamu, ale prosbu o pomoc.

- Treba využiť ďalšiu mocnú zbraň – internet. Požiadala som všetkých o zdieľanie mojej prosby. Stelu tak hľadali aj ľudia v inej časti mesta, keby sa dajakým spôsobom niekam odviezla autom. Nie je hanbou poprosiť o pomoc, hanbou je nevyužiť každú možnosť, ktorá existuje.

- Oslovila som všetkých susedov v našom dome, ktorí mali pootvorené okienko do pivnice, aby ich dôkladne prezreli a okienko alebo zatvorili, alebo tam chodili častejšie pozerať. Prezrela som pivničné chodby v celom dome a miestnosti, kam sa mohla dostať nejakými otvormi okolo potrubí. Pokiaľ išlo o otvorené okienka v susedných domoch, tak som napísala letáčiky s požiadavkou o ich prezretie a vhodila som ich do každej schránky vo vchodoch, kde som videla otvorené okienko. Apelovala som aj na ich vlastný záujem – aby tam náhodou neuhynula od hladu a smädu, čo by pre nich iste nebolo príjemné.

- Vytlačila som ďalšie letáčiky a rozniesla do všetkých rodinných domov v niekoľkých uličkách, ktoré susedia s naším sídliskom. Mohol ju niekto prichýliť a prikrmovať.

- Chodili sme von ju hľadať vo dne, vždy keď sme mohli, vzhľadom na situáciu doma.

- Hlavne sme ale chodili ju hľadať v noci, keď bolo už všade ticho. Volali sme na ňu menom a takým spôsobom, ako keby sme ju na niečo dobré lákali. Žiaden krik, ale pokojný hlas.

- Požiadali sme psíčkarov v okolí o zvýšenú pozornosť. Väčšinou ide o veľmi ochotných ľudí, aj keď išlo o mačku :).

- Bývalá suseda, ktorá teraz býva neďaleko, zmenila trasu svojich prechádzok so svojim vlčiakom po sídlisku. Vraj vyňuchá všetky mačky. Tak sme dúfali, že by zacítil, keby sa ustrašená Stelinka schovávala pod autom.

- Úžasné dievčatá, ktoré môj muž nazval „Charlieho anjeli“ nám poskytli odchytovú klietku. Tú sme raz umiestnili pred vchod a uzamkli o pivničnú mrežu. Báli sme sa, že ju niekto ukradne, tak sme ju z auta strážili. V noci je u nás absolútny pokoj, jediná osoba neprešla za celé hodiny, ale neobjavila sa ani jediná mačka.

- V susedstve je Tesco so svojimi vonkajšími priestormi, plnými paliet a debničiek. Požiadali sme zamestnancov o zvýšenú pozornosť.

- Hneď vedľa sídliska je stavba veľkého bytového domu. Keďže prehľadanie stavby by bola nereálna žiadosť, tak sme požiadali stavbyvedúceho o to, aby sme mohli na noc tú odchytovú klietku uložiť na stavbe. Predsa len je tam v noci pokoj a na samotnej stavbe v suteréne by sa mohla schovávať pred chladom. Tu musím podotknúť, že aj stavbyvedúci a aj strážnici boli veľmi ochotní pomôcť. Natrafili sme na samých dobrých ľudí.

- Klietku na stavenisku sme chodili každé dve hodiny kontrolovať, pretože udreli mrazy a chytené zviera by tam do rána mohlo uhynúť. Ráno sme ju zobrali domov, cez deň je stavba veľmi rušná a nemalo by to zmysel.

- Sypala som granulky ku vchodu.... čo keby sa v noci vracala k domu. Aby našla nejaké jedlo. Granulky síce zmizli, ale netuším, kto ich nakoniec zjedol :).

- Preverovali sme každé hlásenie. Hlavne sme ľudí prosili aj o prípadnú negatívnu správu. Aby sme vedeli, keby to Stelka nakoniec neprežila.

- Na radu jednej panej som rozmrvila do trávy pred vchodom guľôčky zo stielky a moču a aj hovienka našej druhej mačičky. Možno to pomohlo, možno to bola náhoda, ale práve v tú noc sa Stela našla a to len asi 20 m od domu.

- Oslovila som človeka, ktorý mačky kŕmi a má o nich na sídlisku trocha prehľad. Sľúbil sa okamžite ozvať, keby objavil „podozrivú“ mačičku.

- Oslovili sme mestskú políciu s popisom, keby sa našla, že je naša.

- Oslovili sme ľudí, ktorí v meste upratujú zrazené mŕtve zvieratá.

- Oslovila som mailom všetky veteriny, ktoré som našla v Trnave. Stela je čipovaná.

- Požiadala som komoru veterinárnych lekárov o uverejnenie oznámenia o strate.

- Postupne sme mali v pláne osloviť širšie časti mesta: letáčikmi, možno mestské noviny, televíziu - to pre prípad, že by ju niekto prichýlil, keď by sa dostala ďalej od domu.

3.

A TO NAJDÔLEŽITEJŠIE: NEVZDAŤ TO !!!!

Vedeli sme, že je niekde sama, vymrznutá, hladná, smädná, pretože už tri dni trvale mrzlo. Vedeli sme, že je na tom horšie ako my. V tomto nám veľmi pomohli všetci ľudia, ktorí nám písali, volali nám a dodávali silu a vieru v jej nájdenie. Hovorili o tom, ako sa ich mačičky našli a čo všetko pre to urobili, čo tomu pomohlo. Snažili sme sa kopírovať ich postupy upravené na naše podmienky. Nemohli sme to vzdať, pretože priveľa ľudí sa do toho angažovalo a chodilo s otvorenými očami a verilo, že sa nájde. Boli sme im za to vďační.
 

Nakoniec jej nájdeniu dopomohlo niekoľko náhod, ktoré sa spojili do seba. Ich podstatou však bolo hľadanie v noci, keď je všade ticho a pokoj. Ako sme sa v noci o 02:30 hod. vonku s manželom rozprávali pri aute, pretože on sa práve vrátil zo služobnej cesty a ja som bola kontrolovať klietku na stavenisku, začula som slabučké mňauknutie. Ako keby z diaľky. To sa zopakovalo ešte 2x a keď sme začali volať Stelkino meno, tak sa zosilňovalo. Zistiť, odkiaľ vychádzalo, bola otázka sekúnd. Spod blatníka auta zaparkovaného cca 20 m od domu nám pomohla ju dostať obľúbená maškrta. Stelinka bola špinavá, uzimená, vychudnutá (stratila 1/3 svojej hmotnosti), vyhladovaná, dehydrovaná a vysilená. Ale bola doma. Po 206 hodinách sme ju našli.

Aj mačička, ktorá nemá zimnú srsť a žiadne skúsenosti so životom vonku sa dokáže zmobilizovať a prežiť aj mrazivé dni a noci. Bohužiaľ sa nám nepotvrdilo to, že začne loviť. Bola vysilená tak, že asi by už neulovila nič. NEVZDAŤ TO je preto tá najdôležitejšia rada, akú sme mohli dostať a akú môžeme dať iným, ktorým sa stratí mačička.

4.

Nezabudnite, že tak ako ste „celý svet“ požiadali o pomoc, tak sa musíte celému svetu aj poďakovať. Všetci tí ľudia, ktorí vám pomáhali a držali palce si zaslúžia dozvedieť sa, že ich úsilie nebolo zbytočné.

5.

Záverom: Stelka sa zotavuje. Papá viackrát za deň maličké množstvá jedla, veľa pije a hlavne veľa odpočíva. Telíčko začína silnieť, aj chôdza je už istejšia. Už sa sama umýva a my veríme, že to na nej nezanechá žiadne fyzické ani psychické následky.

Božena a Ivan Kubovičoví