Čítali ste už našu knihu
„Mačacia domová pokladnica“? 
 

Prečítajte si skutočný TRETÍ PRÍBEH MAČIČKY z knihy,  kocúrika ARTYHO, ktorý nám napísala a poslala jeho majiteľka.

Príbeh ARTYHO

Bol neskorý jesenný večer, keď moja mačacia maminka vyhľadala útočisko v spálni, aby nás priviedla na svet. Za utešovania a podporovania mojej ľudskej rodinky sa jej to podarilo. Dostal som meno Arty. Občas si ma s mojím bračekom Marcusom mýlili, lebo ako maličké tmavé klbká sme boli na nerozoznanie. Maminka Eywinka sa o mňa a mojich štyroch súrodencov, kocúrikov Marcusa,  Sunnyho,  Joela a sestričku Elanor vzorne starala. Umývala nám našuchorené kožúšky, učila nás mačacím inštinktom, kŕmila nás mliečkom. Niektorí sme boli ako veľkí hladoši viac priebojní, tak nás naši ľudskí rodičia pri pití mliečka vymieňali, aby sa každému ušlo rovnako. Sledovali naše prvé krôčiky, počúvali naše prvé mňaukoty a hladkali naše hebké kožúšky už v prvý deň. Spolu s Eywinkou v noci nezažmúrili oka, kým sme trošku nepodrástli. Braček Sunny si ako prvý našiel dobrý domov na dedine, kde má veľký rajón a kopu myší sám pre seba. Keď napadal prvý sneh, rád som behával po záhrade, lovil studené vločky, škriabal sa na mladé stromčeky, až som ich prehýbal až po zem. No najradšej som sa túlil k mojej sestričke Elanor, s ktorou sme boli nerozlučná dvojka.

Keď sa však po neúspešnom boji pobrali Joelko a Marcusík do nebíčka, nastala otázka, ako ďalej. Elanor bojovala tiež, a tak som si ako zdravý kocúrik musel začať hľadať nový domov. A tak som sa rozlúčil so sestričkou, naposledy som sa k nej pritúlil, ovoňal ju a odišiel som do nového domova, kde sa už začína môj ďalší príbeh.

Arty