Návšteva v mačacom depozite
Je úžasné, koľko žije medzi nami ľudí s veľkým srdiečkom, ktorí sú ochotní dobrovoľne pomáhať bezradným stvoreniam, ktoré majú častokrát za sebou pohnutý osud. Poskytnúť im domov, starostlivosť, lásku a tešiť sa, keď sa z tých predtým hladných, zanedbaných a lekársku starostlivosť potrebujúcich stvorení, ktoré majú častokrát aj zranenú dušu, vykľujú opäť tie vznešené domáce tigríky s iskrou v očiach, ktoré si nájdu láskavých majiteľov.
Ešte v období sviatkov sme v jednom z takýchto depozitov boli navštíviť zachránené mačičky. A keďže sme práve utŕžili peniažky za predaj našich kníh rozdelili sme sa, a nakúpili a priniesli im konzervičky. Zakiaľ micky vybaľovali krabice :), nahrali sme rozhovor s Jankou Bednárovou, ktorá sa o takéto mačičky stará.
Jana – Mačacie Spektrum: Dobrý deň, kedy u vás vznikol nápad, založiť si vlastný depozit?
Janka Bednárová: Ten nápad bol veľmi spontánny. Mala som dve vlastné mačičky a chcela som si adoptovať tretiu. Práve vtedy kamarátka hľadala miesto pre dve malé mačiatka, ktoré žili u nej na záhrade. Tak som sa ponúkla, že na chvíľu u mňa môžu zostať. Potom prišla ďalšia mačička, ktorú zrazilo auto a potom to už celé začalo...
Jana – Mačacie Spektrum: Musíte asi často chodiť k veterinárovi, však?
Janka Bednárová: Ako ktoré mačičky. Keďže my sa špecializuje zvlášť na tie handicapované, zranené a choré, u veterinára sme veľmi často. Ale ja tým, že bývam mimo Bratislavu, snažím sa brať také prípady, ktoré potrebujú domácu liečbu. Podávanie antibiotík, infúzie..., to všetko mám doma, takže pokiaľ nutne netreba ďalšie vyšetrenia, na veterinu nechodíme.
Jana – Mačacie Spektrum: Koľko ste mali doma najviac zachránených mačičiek?
Janka Bednárová: Úplne najviac som ich mala 12, keď som mala doma vrh maličkých mačiatok, ktoré sme prebrali z iného útulku, kde nemohli byť, ale tie boli u mňa iba chvíľočku. Teraz mám 7 mačičiek, ale pár dní dozadu som ich mala 8.
Jana – Mačacie Spektrum: Ako dlho zvyčajne takéto mačičky hľadajú svoj domov?
Janka Bednárová: To je veľmi individuálne. Niektorým sa podarí nájsť domov ešte skôr ako ich inzerujeme a niektoré hľadajú domov mesiace. Najdlhšie hľadala domov jedna čierna mačička, ktorá u mňa bola asi ¾ roka, kým sa jej podarilo nájsť domov.
Jana – Mačacie Spektrum: A stáva sa, že sa mačičky vracajú z tých nových domov, že ich majitelia jednoducho vrátia?
Janka Bednárová: Stalo sa mi to len raz pri prvej adopcii. Zatiaľ ostatní ľudia, ktorí si odo mňa mačičku adoptovali sa ozývajú, posielajú fotky, správy a nechystajú sa mi ich vrátiť. :)
Jana – Mačacie Spektrum: Ale čo myslíte, prečo sa niekedy stane, že niekto mačičku vráti? Veď keď príde k vám a príde si ju pozrieť, určite je oboznámený s tým aká mačička je, aké má vlastnosti, uvidí ako sa k nemu správa...
Janka Bednárová: Často sa stáva, že ľudia vyberajú očami a napriek tomu, že sa k nim mačička povahovo celkom nehodí, ale veľmi sa im páči, tak si ju vezmú. Ďalší problém môže byť s mačatami, ktoré skutočne nemôžu bývať samé, potrebujú ďalšie zvieratko s ktorým sa vyhrajú a vybláznia, takže myslím, že tam je ďalší najväčší problém. A z dospelých... Nám sa napríklad vrátil z adopcie kocúr, ktorý šikanoval ostatné mačičky v domácnosti, takže jednoducho to nešlo, musel byť sám..., ale vždy je niekde chyba na strane človeka. Buď si zle vybral, alebo si nenechal poradiť.
Jana – Mačacie Spektrum: Spomínali ste, že máte hlavne handicapované mačičky. S akým handicapom sa najčastejšie stretávate?
Janka Bednárová: Najčastejším handicapom bývajú rôzne zlomeniny po zrážke s autom alebo po napadnutí psom. Mali sme niekoľko mačiat s vypichnutými očami, niekoľko mačiek s odseknutým chvostom, potom zvieratá slepé po rôznych infekciách, hluché, s epilepsiou a tak podobne.
Jana – Mačacie Spektrum: Čo môže urobiť človek, ak nájde vonku mačičku, chce jej pomôcť a z nejakého dôvodu si ju nemôže vziať domov?
Janka Bednárová: Takto. Nie každá mačička vonku musí byť nutne nešťastná. Takže prvé pravidlo je zistiť, či je mačka chorá, či je naozaj v priestore, kde byť nemôže, napríklad mačka žijúca pri frekventovanej ceste určite nie, ale ak mačka žije niekde pri dome a niekto sa o ňu pravidelne stará, tak jediné čo potrebuje je, aby bola kastrovaná. Nie každá mačka je nutne vonku v nebezpečenstve. Ak ale nájdem mačku, ktorá je zjavne chorá, slabá alebo zranená, tak prvá cesta vedie na veterinu.
Jana – Mačacie Spektrum: Ako ju môžem odchytiť? Takej chorej alebo zranenej mačke sa nemusí páčiť že jej chcem pomôcť tým, že ju vezmem
k veterinárovi...
Janka Bednárová: Nie každá mačka sa nechá odchytiť. Ak sa odchytiť nenechá, potom je dobré skúsiť ju začať kŕmiť pár dní v rovnakú dobu a postupne sa chytiť nechá. Prípadne ak je jej zranenie veľmi vážne, tak treba skúsiť kontaktovať nejaké občianske združenie, alebo útulok a zohnať si odchytovú klietku.
Jana – Mačacie Spektrum: Oni mi ju zapožičajú?
Janka Bednárová: Mohli by. Ale sú aj mačičky, ktoré sa jednoducho chytiť nikdy nedajú. Viac-menej je to pre nich výhoda, pretože sú v bezpečí pred človekom. Ale bohužiaľ niekedy sa im nedá pomôcť ani keď sú veľmi choré.
Jana – Mačacie Spektrum: A čo by mal urobiť človek, ktorý sa rozhodne, že bude mať doma depozit? Spojí sa s nejakým Občiansky združením, alebo začne zbierať mačky zo sídliska, ktoré sa mu zdajú choré a nešťastné?
Janka Bednárová: To je na vás, ľudia sme rôzni. Ale určite je vhodné kontaktovať nejaké Občianske združenie, ktoré môže pomôcť preplatením nákladov na veterinára alebo aspoň vybaviť u neho lepšie ceny, prípadne môže pomôcť s veľmi vážnymi prípadmi alebo aj s inzerovaním. Takže je vhodné sa na nejaké OZ-tko obrátiť a spýtať sa, či nepotrebujú pomoc s „dočaskovaním“, čo väčšinou potrebujú a potom si nastaviť pravidlá. Treba mať pravidlá kedy je stop stav, kedy už viac zvierat neberiem, pretože každý nejaké to číslo musí mať. Ja mám tiež svoje číslo a keď už mám toľko zvierat, tak už ďalšie nepríde aj keby už čo bolo. Jednako to pre mačky nie je dobré, keď je ich už príliš veľa na jednom mieste, pretože veľa mačiek je utiahnutých a radšej sú samé. Mnohé z nich, napríklad moje mačky sú spokojné, že sú pokope, ale verím, že ešte jedna, dve a už by to tu bolo ródeo. Ďalší problém je, že človek si stále hovorí : - a ešte jedna... no veď ešte jednu môžem...a nakoniec ich má doma 40 a nezvláda sa finančne o ne postarať, alebo ich kastrovať a je z toho veľká pohroma, takže treba mať svoju mieru.
Jana – Mačacie Spektrum: Ako sa tie mačičky znášajú, keď príde nová mačka do zabehnutého kolektívu? Treba ich nejako oddeliť?
Janka Bednárová: Záleží na tom aká mačka príde. Samozrejme mačka z ulice je najprv oddelená, kým sa neošetrí, nevyšetrí a nezistí sa čo všetko s ňou je, aby sme si chránili vlastné mačky. Potom záleží na mačke. Lebo sú mačky, ktoré vojdú do miestnosti, zdvihnú chvost a sú doma a je im úplne jedno, že niekto iný na nich syčí a sú iné mačky, ktoré 2 týždne prežijú pod gaučom až kým sa konečne odhodlajú vyjsť von.
Jana – Mačacie Spektrum: A čo by ste odporučili tým, ktorí by si napríklad chceli založiť depozit? Čo by mali mať doma? Koľko krmiva na začiatok, koľko misiek a napríklad koľko záchodíkov?
Janka Bednárová: Mne na 8 mačiek vyhovujú záchodíky 3 a úplne im stačia. Kedysi som mala záchodov 5-6, ale bolo to úplne zbytočné. Keď sa čistia pravidelne niekoľkokrát denne alebo aspoň raz za deň, tak sú úplne bez problémov. Síce sú aj mačky, ktoré už nevojdú do použitého záchoda, ale u mňa to problém nie je. A čo by ste doma mali mať? Takže škrabadlo, jednoznačne veľké, čím viac mačiek, tým väčšie škrabadlo.
Jana – Mačacie Spektrum: A koľko misiek asi tak potrebujem? Každá mačka musí mať svoju misku, nie?
Janka Bednárová: Tak napríklad moji vôbec nejedia z misiek, keďže jedia mäso. Jedávajú všetci na kuchynskej linke, každý má svoje miesto. Kým som kŕmila granulami mali 3-4 misky a každý mal svoju misku na mäso alebo konzervu.
Jana – Mačacie Spektrum: Pokiaľ nemôžem mať mačičky doma, akým spôsobom môžem podporiť túlavé mačky alebo tie v depozite? Ako sa môžem nakontaktovať alebo cez Občianske združenie sa dozvedieť viac
a ako ich môžem podporiť finančne?
Janka Bednárová: Vo väčšine OZ-tiek a útulkov je možnosť virtuálne adoptovať zvieratká. Potom dostávate informácie o tom svojom zvieratku a aj fotečky... Zadáte si nejakú čiastku, ktorú budete mesačne posielať alebo budete materiálne pomáhať a podporovať to svoje zvieratko. Takže dá sa pomôcť finančne, dá sa pomôcť materiálne, dá sa pomôcť propagovaním, inzerciou, darovaním rôznych vecí do aukcií, ktoré robíme pre naše zvieratá...
Jana – Mačacie Spektrum: Napríklad, môžem im priniesť hocijaké krmivko? Určite kŕmite nejakým spôsobom...
Janka Bednárová: Je vhodné sa najprv spýtať čo potrebujú, lebo niektoré útulky majú napríklad dodávateľa krmiva za dobré ceny a viac potrebujú podstielku, takže najlepšie je spýtať sa čo teraz konkrétne potrebujú, čím by ste im najviac pomohli a podľa toho sa zariadiť.
Rada by som povedala, že veľa ľudí si myslí, že keď sa staráme o mačky, musíme nutne zobrať každú mačku, čo samozrejme nejde, lebo máme svoje stop stavy a ešte raz, nie každá mačka potrebuje ísť domov. Nie každá mačka je šťastná v byte a nie každá mačka je nešťastná vonku. Preto je potom vhodné kastrovať, aby sa netvorili zbytočné kolónie, pravidelne prikrmovať. Vychytajú myši, vychytajú iné škodce a bude pokoj okolo domu. Keď chcem kŕmiť mačky tak v nejaký čas im donesiem misky, nakŕmim ich, misky zoberiem, upracem čo zostalo okolo, lebo práve tie zvyšky jedla lákajú potkany a zostane tam pekne čisto. Nakŕmené spokojné mačky vychytajú hlodavce, lebo hladná slabá mačka to neurobí..., len ich treba naozaj kastrovať, lebo keď sa 4 mačky rozrastú na 35, je to problém.
Jana – Mačacie Spektrum: Povedzte nám ešte na záver, zažili ste s depozitnými mačičkami aj nejakú vtipnú historku?
Janka Bednárová: Odohralo sa to ešte v úplných začiatkoch môjho dočaskovania. Bývala som v byte na 5- tom poschodí bez výťahu a doma som mala len Miušku a Frankieho. Vyvliekla som hore klietku pre nastávajúcu dočasku so zlomenou panvou, ktorá potrebovala obmedzený pohyb. Dvere boli otvorené pridlho, pretože klietka bola ťažká a chvíľu trvalo, kým som ju dostala dnu. Na to som si začala variť čaj a volala na Miu a Frankieho. Nikde nikto. Nastala panika a hľadanie mačiek po celom byte. Následne beh dole až do pivnice, naspäť hore - prehľadať byt, naspäť dole... Druhýkrát som sa hore vyškriabala celkom vyčerpaná, zúfalá so slzami na krajíčku. 15-stykrát som sa pozrela pod gauč a vtedy jeden konečne vystrčil hlavu. Celý čas čušali ako myšky pod gaučom skrytí za spadnutým vankúšom! Nevedela som, či ich mam "prizabit", alebo sa tešiť, že sú doma :D Ale pekne to na mňa zahrali.
Jana – Mačacie Spektrum: Janka, ďakujeme pekne za rozhovor a želáme veľa zachránených, šťastných a do milujúcich rodín umiestených mačičiek.
