Máte radi „mačaciu“ keramiku? My áno. Preto sme si zašli na návštevu...
Tatiana Tekulová je keramička, ktorá žije a tvorí v malej dedinke na Záhorí, v Gajaroch. V jej tvorbe nájdete slnko, farby, prírodu a mačky. Keď som bola u nej po prvý raz na návšteve, v jej útulnom domčeku sa na mňa zovšadiaľ smiali slniečkovo-mačacie drobnosti a po stole sa prechádzali tri mačky...
Jana - Mačacie Spektrum: Tánička, kedy si pocítila, že svoje pocity a videnie „krásna“ dokážeš vyjadriť hlinou?
Tatiana: Asi už od prvej chvíle, keď som hlinu zobrala do rúk..., na praxi v Slovenskej ľudovej majolike, predtým v detstve to bol doma modurit ...
Jana - Mačacie Spektrum: Ako teba a tvoju rodinu ovplyvnili zvieratká? A prečo v tvojej tvorbe okrem iného, tiež figurujú mačky?
Tatiana: Zvieratká nás ovplyvňujú celý život. Moje deti sme tiež od malička viedli k láske k zvieratkám. 
Ich otec je z dediny. Doma chovali sliepky, kačky, zajačiky, svinky... a nikdy nechýbali exotické vtáky a mačky. Syn mačky miluje, ani jeho alergia ho nezastavila v tejto láske a „ocucáva“ ich aj napriek tomu, že sa potom pol dňa pozerá na svet zaslzenými červenými očami a z nosa mu tečie vodopád...Dcéra chodí druhý rok na veterinu. Má aj svoju kobylku - arabku. Skáče na nej parkúr. Dnes máme doma výnimočne len dve zvieratká: psíka a mačku. Pred nedávnom sme mali psíkov dvoch, jedného z nich sme si vzali z útulku. Bohužiaľ, osud mu doprial len necelý rok života. Mačičku máme dnes výnimočne len jednu. Krásnu, statnú, dedinskú pásikovanú krásavicu. Výnimočne preto, lebo Fiona neznesie v našom dome žiadnu inú mačičku. V lete sme varovali bratovi malého dvojmesačného kocúrika. Týždeň chodila urazená nakúkať či je ešte kocúrik u nás, ledva sa najedla a zas „pádila“ do sveta. Niekedy trucovala a ani sa neprišla najesť. Nastálo sa vrátila až vtedy, keď si bola istá, že kocúrik už neokupuje jej teritórium. V minulosti nás tešili doma rybičky, korytnačka na dvore v jazierku, andulky, škrečky, dvaja psíci a tri mačky. Chce to veľkú starostlivosť, dnes už na to nie je čas...
Jana - Mačacie Spektrum: Viem o tebe, že máš tiež mačacie schopnosti a keď si bola dieťa, dokonca si ulovila myš... :)
Tatiana: Áno, v detstve moja láska k zvieratám bola (a dodnes je) bezhraničná :). Mala som túžbu všetky zobrať do rúk chrániť a hladiť, aj sliepky, bez výnimky :) Tie predo mnou trielili hneď ako ma zbadali a po ceste v šoku znášali vajíčka...:))))
Keď som mala približne 12 rokov, zbadali sme s kamoškou pri chodníku utekať malú šedú myšku. Moja túžba „hladiť“ sa opäť ozvala a začal sa lov... Myšku sa mi podarilo chytiť. Skončila som na Kramároch s dohryzenými rukami a protitetanovkou v zadnej časti tela...
Jana - Mačacie Spektrum: Ruky keramičky musia byť asi vypracované, vyhladené od hliny... Viem, že robíš aj masáže a najnovšie sa zaoberáš aj reiki. Je reiki použiteľné aj pre mačičky? Použila si niekedy túto starú liečebnú metódu pre svoju mačku?
Tatiana: Áno, ruky každého keramika sú vypracované, pri točení treba okrem techniky aj silu. A pri hnietení, váľaní hliny a modelovaní väčších objektov, tiež. S tou hladkosťou to je trochu inak, hlina aj glazúry kožu veľmi vysušujú, preto ruky treba každú chvíľu natierať mastným krémom či vazelínou. Čo sa týka reiki myslím, že všetky alternatívne spôsoby liečenia ako pomáhajú ľuďom, tak pomáhajú aj zvieratkám. S reiki zatiaľ len začínam, ale určite, keď bude treba, použijem liečenie touto metódou aj na zvieratká. Dokonca občas masírujem chrbát a nohy nášmu psíkovi. Veľmi sa mu to páči...Mačičke nie, zrejme masáž nemá rada. Keď niekedy pri mne leží a automaticky ju začnem masírovať (profesionálna deformácia:), po chvíľke ma kusne. :)
Jana - Mačacie Spektrum: Tánička, ty robíš aj kurzy „hlinohrania“, mohli by sme si k tebe prísť vlastnoručne uhniesť misku pre svojho miláčika?
Tatiana: Áno, samozrejme.
Jana - Mačacie Spektrum: Môžeš sa s nami na záver podeliť o nejakú tvoju „mačaciu historku“?
Tatiana: Keď sme ešte bývali v Bratislave a dcéra bola malá, doniesla kamarátka synovi krásne mačiatko, myslím že zmiešaninu barmskej modrej. Už od mala bola veľmi svojská, dala sa pohladiť len vtedy, keď mala náladu. Inak kúsala, škriabala, fliaskala. A keďže bola veľmi mrštná, naučila sa sama otvárať dvere (nezamknuté samozrejme. :)
Proste dovtedy skákala na kľučku, až kým jazýček v zámke nepovolil a dvere sa neotvorili. Jedného dňa sme s dcérou išli vyprevadiť kamarátku na chodbu a prievan nám zabuchol dvere. Zostali sme na chodbe v papučiach a kľúče samozrejme boli vo dverách zvnútra..., za dverami bola našťastie mačka Klára. Tak sme začali cez tie zatvorené dvere Kláru volať k sebe. Klára začala skákať na kľučku a za chvíľu boli dvere otvorené a my s dcérou zachránené!
Prípadne ďalší príbeh: raz nám Klára ušla cez pootvorené balkónové dvere. Bývali sme na prízemí, tak nebolo pre ňu ťažké, vyskočiť z balkóna bez ujmy na zdraví a trochu sa vonku poprechádzať. A keďže už naspäť vyskočiť nevedela, vliezla do motora auta, ktoré bolo medzi mnohými zaparkované pred domom a akoby to vedela, zrovna do toho nášho. Manžel vtedy práve niekam odchádzal, tak vošiel do auta nevediac, že v ňom nie je sám, naštartoval a odfrčal. Keď sa vrátil a auto opäť zaparkoval, počul žalostný mňaukot. Otvoril kapotu a tam naša milá Klára, vystrašená na smrť. Jej vozenie sa našťastie skončilo len malou popáleninou pri ňufáku...
Jana - Mačacie Spektrum: Tánička ďakujem, želám ti za nás za všetky veľa tvorivej inšpirácie v dielni a mnoho pohodových chvíľ s tvojimi chlpáčmi. Vďaka za rozhovor. :)
A takúto krásnu mačaciu čajovú súpravu sme dostali. ĎAKUJEME!
