Mačacie Vianoce na lazoch

23.12.2014 21:11

Z predaja našich kníh sa opäť nazbierali nejaké peniažky, preto sme opäť nakúpili mačacie papanie a vybrali sa obdarovať ďalšiu mačaciu kolóniu - tentoraz na lazy. Stará sa o ňu žena, ktorá zmenila svoj život a z centra Bratislavy, kde vyrástla a žila, sa aj s mačkami presťahovala na dedinu. Ak ste si teraz predstavili klasickú dedinku, zabudnite. Cesta tam, pripomínala bobovú dráhu. :) Najskôr sme netrafili a potom, po vysvetlení, šliapali blatom a divokou trávou. Autom sa totiž až k domu prejsť nedalo.
Mačky vôbec neboli našou návštevou nadšené a hneď, ako nás zazreli, utekali do pivnice. Svietili im iba oči, väčšina mačiek boli totiž čierne. V dome boli potom aj ďalšie mačky. Dvere sa tu vraj nechávajú otvorené, aby mohli voľne chodiť hore - dolu. Majiteľka sa práve chystala s ďalším najdúchom, tentoraz psíkom, k veterinárovi. Ešte predtým nám však uvarila kávu a stihla odpovedať na niekoľko otázok. :)

 

Mačacie Spektrum: Ivet, ty si novinárka, dokonca si sa stretla s Jeanom Paulom  Belmondom,  Francom Nerom,  máš spoločnú fotku s Ginou Lollobrigidou....  Ako si sa popri tejto práci dostala k mačkám?

Iveta Pospíšilová: Moja mama pochádzala z Liptova a my sme tam chodili do mojich 12 rokov každé leto na prázdniny. Vedľa susedia mali 13 mačiek a pamätám si, že taká ryšavá mačka mi sedávala na chrbte. Tie mačky tam za mnou chodili, asi to teda cítili, že človek – mačkár. Vždy som totiž mala rada všetky zvieratá, aj keď vtedy som možno bola viac orientovaná na psíkov.
Koncom  80-tych rokov som objavila v Bratislave na dvore v kapote auta mačku s mačiatkami. Zhodou okolností to bolo auto kamaráta, takže tie mačky ani nevyhnal a začala som ich kŕmiť. Odvtedy som sa starala o mačky permanentne, ale len starala. Vtedy som ich ešte nedávala sterilizovať, proste kŕmila som ich.
Potom v roku 2002 v apríli som našla na dvore malého čierneho bezprízorného kocúrika. Zobrala som ho vtedy domov. Myslela som si, že asi ho dáme do útulku, že uvidíme. Vymyslela som mu meno Cyril – vtedy mal možno 4 týždne. No a tým menom som asi dosť určila jeho osud, lebo Cyril znamená pán sveta a ten kocúr sa neskôr naozaj stal šéfom svorky. Keď mal Cyril asi 4 mesiace, vyhliadla si ma v Piešťanoch čierna mačička a tú som si odtiaľ zobrala. Mačke sa potom narodili 2 mačiatka. V roku 2005 som si priniesla z kúpeľov v Nimnici mačku Grétku. Ona si ma tiež v tých kúpeľoch vyhliadla. Mala mačiatka, tie som umiestnila a mačku som si vzala domov. A tým som porušila zásadu, že budeme iba štyria a potom sa to už začalo valiť ako lavína. Pribudli ďalšie mačky z ulice alebo mačky z nejakých stĺpov, ktoré som zachraňovala, až ten počet dosiahol 16. A to som aj veľa porozdávala.

 

Mačacie Spektrum: A ako si sa ocitla tu na lazoch?

Iveta Pospíšilová: No, ja som sa chcela presťahovať už veľmi dávno. Potom som si po dvoch rokoch našla toto bývanie a odsťahovala som sa z centra Bratislavy so 16 mačkami.

 

Mačacie Spektrum: Čiže tie mačky pôvodne z ulice boli dovtedy v byte a ty si ich zobrala sem. Ako si ich priniesla? Išli všetky naraz alebo ako si to zrealizovala?

Iveta Pospíšilová: Mala som rôznych známych, takže sa mi podarilo dať dohromady tri autá, z toho jedno bolo van. Prepravky som si tiež kade-tade popožičiavala... Mačky cítili tú zmenu a aj to, že tam boli cudzí ľudia bol problém. Vlastne až keď sme boli už dole, začala som tie mačky počítať a tak som zistila, že mi jedna chýba. Jedna v tom byte zostala. Vrátila  som sa, ale mačku som nenašla. Tak som sa vrátila na druhý deň a celý deň žiadna mačka, nič. Až v noci, bol to kocúr, vyliezol. Bol schovaný za sporákom.

 

Mačacie Spektrum: Ako mačky zareagovali, keď prišli sem? Pustila si ich aj von?

Iveta Pospíšilová: Prvých 5 dní som ich zatvorila do takej garáže, ktorú som im uspôsobila, aby tam mali aj ďalšie poschodie a nechala som tam prebúrať ďalší vchod. Neskončilo to slávne, lebo 2 mačky mi zmizli. No a tí ostatní by som povedala, že sa tak potešili, že sú niekde, kde môžu chytať motýle alebo pozerať po vtákoch alebo proste sa tu prehŕňať trávou...

 

Mačacie Spektrum: A môžeš povedať, že si to urobila kvôli mačkám, že si sa presťahovala sem?

Iveta Pospíšilová: Mačky boli určite jedným z dôvodov, aj keď to nebol len ten jeden dôvod.

 

Mačacie Spektrum: Keď si sa sem presťahovala, tak sa počet mačiek zväčšil? Pribudli ti ešte nejaké ďalšie?

Iveta Pospíšilová: Ten počet mačiek sa menil, lebo tým,  že žijem v prírode, žijem blízko lesa. Ja som ich najviac mala 23 a najmenej 12. Nebol ešte rok, kedy by mi nezmizla ani jedna mačka. Raz to boli dravce, raz to boli ľudia... Ale ľudia mi mačky aj nosia. Dokonca aj z Piešťan sem-tam.

 

Mačacie Spektrum: A keď príde nejaká cudzia mačka, má u teba dvere otvorené?

Iveta Pospíšilová: Áno, to určite má. To sa mi už stalo a boli to hlavne malé mačiatka, ktoré sa sem pritúlali, ale bývajú to aj dospelé. Prišla mačka od jedných susedov  najprv len tak, potom jednu zimu. Druhú zimu prišla s tým, že mala svrab, tretiu zimu už tu zostala natrvalo. Oni tie mačky, ktoré sú zvyknuté byť vonku majú taký letno zimný režim. V teple sa tárajú kade-tade a potom v zime prídu a už tu pobývajú.

 

Mačacie Spektrum: Ďakujeme za rozhovor a tebe aj všetkým chlpáčom želáme krásne Vianoce. :)