11 otázok pre „Túlavú labku“

25.07.2013 22:16

Začali prázdniny, a tak aj tento rok členka nášho Mačacieho Spektra Alenka Paľová zorganizovala už 21. ročník letného tábora ANTRE. Pýtate sa, čo to má spoločné s mačkami? Veľa. :) Totiž okrem toho, že tam prebieha Počítačový a Zážitkový tábor, v ktorých sa deti naučia ovládať počítačové programy a dosýta sa vybláznia, naučia sa aj pomáhať zvieratkám a vytvárajú si ten správny vzťah k chlpatým živým bytostiam a prírode.

Už druhý rok sa totiž tábor koná na Počúvadle (kto tam bol, isto vie ako je tam krásne), kde v tomto úžasnom prostredí Štiavnických vrchov pôsobí útulok  „Túlavá labka“. Deti majú možnosť útulok navštíviť, pozrieť si zvieratká a vyvenčiť hlavne psíkov, lebo tí o to stoja viac ako mačičky.:)  Účastníci tábora, ktorým osudy zvieratiek nie sú ľahostajné, útulok podporia aj tým, že im prinesú granule, kapsičky, konzervy a iné potrebné veci, ktoré potom zástupcom „Túlavej labky“ odovzdajú. Dnes sme sa stretli so zástupkyňou občianskeho združenia „Túlavá labka“ Viktóriou Michalskou a trocha sme ju vyspovedali:

1. Je známe, a aj na vašej stránke sa môžeme dozvedieť, že „Túlavá labka“ organizuje, ale aj sa zúčastňuje na množstve kultúrnych podujatí, ktoré vám pomáhajú pomôcť a podporiť zvieratká vo vašom útulku a nájsť im nové domovy. Ktoré zaujímavé akcie sa už uskutočnili a ktoré vás čakajú ešte tento rok?

S našimi zverencami na adopciu, teda prevažne psíkmi, sa zúčastňujeme rôznych kultúrnych podujatí v našom meste (napr. Festival kumštu, remesla a zábavy, Nezabudnuté remeslá, Salamandrové dni, Dni sv. Huberta, Festival priateľov zeme atď.) ale aj mimo mesta (Nájdite sa! v Horskom parku v BA, rôzne akcie, ktoré organizujú napr. Psíčkari v ZV, okolité obce atď.)

Už sme sami organizovali napr. Koncert pre túlavé labky, dogtrekking, premietanie animovaných filmov, no tento rok sa nám nepodarí zorganizovať pravdepodobne žiadnu akciu, z dôvodu časového a personálneho nedostatku. Rozmýšľali sme však, že oslovíme mesto s návrhom na spoluprácu napr. na „Orieškiáde“.

Uvidíme, ako nám všetko podarí, ale chceli by sme ísť aj v tento rok na Salamandrové dni a na Dni sv. Huberta, tak isto do Horského parku do BA a tiež do ZV na psíčkarskú akciu :o)

Radi sa tiež zúčastňujeme besiedok v školách a škôlkach :o)

 

2. Čo sa vám tento rok najviac vydarilo, na čo ste hrdí a z čoho máte najväčšiu radosť?

Hrdí sme vždy na to, keď nám príde pozdrav zvieratka z nového domova. To je niečo, čo nás drží nad hladinou, keďže táto práca prináša pomerne veľké psychické vypätie. Vždy nám prinesie obrovskú radosť, keď vidíme šťastné zviera u svojej rodiny. Hrdí sme asi sami na seba, aspoň by sme mali byť, lebo robíme niečo, čo nás napĺňa. Musíme sa vzájomne podporovať a keď niekto z nás stratí nervy, tak musíme ostatní pomôcť :o)

Hrdí sme, že budeme mať novopolepené naše útulkárske auto :o))

Hrdí sme na to, že sa nám darí znižovať počet nechcených a trpiacich zvierat...

Hrdí sme, že pri tejto práci spoznávame viac a viac perfektných ľudí...

 

3. Čo od vášho vzniku považujete za svoj najväčší úspech?

Najväčším úspechom je, keď príde zvieratko na prahu smrti a nám sa ho podarí vypiplať a nájsť mu rodinu. Súvisí to vlastne s predchádzajúcou otázkou. Je to azda najväčším úspechom. Úspech je vždy úspešná adopcia :o)

Tak isto je úspech, keď presvedčíme nejakého človeka, aby zlepšil podmienky svojmu zvieraťu, či ho presvedčíme, aby nám svoje zviera radšej dal...

Úspechom je, keď ťažko adoptovateľné zviera pocestuje do rodiny :)

 

4. Isto sa stretávate aj s vecami, ktoré vás trápia a ktoré by mohli byť lepšie...

Samozrejme, vlastne stále sa u nás prelievajú pocity radosti, smútku a beznádeje. Veľmi nás trápi ľudská bezohľadnosť a egoizmus. V ľuďoch ako keby sa strácal cit. Niekedy je až na neuverenie, ako vedia byť niektorí jedinci zlí a zlomyseľní, ako radi prehliadajú trpiace bytosti.

Napr. sme mali najnovší prípad: Mačička pár dní ležala na zemi, okolo nej denno-denne chodili ľudia. Mačka umierala pomalou smrťou, rozožierali ju červíky a ani jeden človek jej nepomohol až na turistov, ktorí ju s plačom doniesli k nám do útulku, no bohužiaľ, napriek snahe, mačička o pár hodín umrela. Zaujímavé je, že z tej istej oblasti som pred troma rokmi brala dve mačiatka Izu a Zunu v tom istom stave, bol to rovnaký príbeh, nepovšimnuté ležali v jarku pri ceste pár dní.

Každý máme napísaný nejaký osud, každý z nás má svoju cestu... A každý z nás má šancu svoju cestu zlepšiť...

Veľmi by som si priala, keby ľudia viac hľadeli na svoje okolie, na vzťahy medzi ľuďmi a zvieratami, a aby neboli ľahostajní.

Tak isto by ma potešilo, keby sa zlepšila legislatíva v SR. Keby nás nenútili čipovať svoje zvieratá, ale aby chodili do terénu a sledovali, čo sa vlastne v SR deje. Pretože čipovanie je dobré pre poctivého majiteľa, no psovi na dedine na reťazi či u nejakého množiteľa to v živote nepomôže. Zákony sú žiadne alebo o ničom... Kto utýra zviera ďalej chodí po svete, nemá žiadnu právnu zodpovednosť.

Keď potrebujeme pomoc od zodpovedných orgánov, bolo by fajn, keby sa aj oni k tomu tak postavili. Máme s tým veľmi nepríjemné skúsenosti :/  

Bolo by fajn, keby štát, mestá, podporovali dobrovoľníkov v tejto práci, pretože to nerobíme pre seba, ale hlavne pre tie zvieratá, ktoré si blbých ľudí nevybrali... Robíme to pre naše okolie, pre ľudí, ktorí tu žijú. 

Bolo by lepšie, keby ľudia nemnožili zvieratá bez PP a keby nemnožili zvieratá len pre peniaze.

Bolo by lepšie, keby ľudia nepodporovali takýchto jedincov, aby od nich nekupovali šteniatka, mačiatka, aby radšej adoptovali zviera z útulku.

 

5. Naše Mačacie Spektrum miluje všetky zvieratká, ale keďže naše zameranie je predovšetkým na mačičky, nedá sa mi neopýtať: „koľkým mačičkám pomohlo, že existuje váš útulok, koľké v ňom našli svoj azyl a záchranu?

Fuuuuuha :o)) Presne to veru neviem, ale bolo ich možno okolo 400 - 500. (Plus, mínus). Fungujeme od roku 2008, takže ich je hodne. Samozrejme nie všetky mačičky prešli našimi rukami, pretože pomáhame aj napr. ľuďom, ktorý mačičku na ulici našli a požiadajú o pomoc s propagáciou a inzerciou.

 

6. A koľkým sa podarilo nájsť trvalý domov?

Každá mačička, čo príde do útulku, si nájde svoj domov, skôr, či neskôr. Máme aj také mačičky, ktoré boli divoké a teda neadoptovateľné. Tie buď žijú v našom depozite svojim životom (majú pravidelnú stravu, sú kastrované a môžu behať vonku), alebo sú vypustené po kastrácii do svojho teritória.

Niektoré sme si nechali my sami, členovia združenia :o)

Samozrejme, stáva sa, že niektoré sa svojho trvalého domova nedočkajú a uhynú (choroba).

 

7. Je vo vašom útulku mačička, ktorej sa nedarí nájsť domov už dlhé roky?

To našťastie nie :o) Všetky ktoré ponúkame si určite raz domov nájdu. Niektoré čakajú dlhšie, niektoré majú šťastie skôr. V tomto období je veľmi veľký pretlak mačiek, útulky praskajú vo švíkoch, takže nájsť dobrú rodinu je čím ďalej ťažšie... No netreba strácať nádej :o)

 

8. Máte vo svojom srdci nejakú mačičku, na ktorú máte mimoriadnu spomienku?

Samozrejme, ojojoooooojjjj :o)) Napr. teraz máme na adopciu úžasné mačky – Ophelia, Oreo, Profík, Jaško, Jaška, :)) atď. Z minulosti to je Rosa, Tralala, Riško, k srdcu mi veľmi prirástli mačičky Punky a Lucinka a bolo ich oveľa viac. Najviac človeku prirastú k srdcu malinkaté mačiatka, ktoré aj sám vykŕmi. Tie potom beriete ako svoje deti :o)

 

9. Podarilo sa vám nejakú vziať takpovediac „hrobárovi z lopaty“?

Áno, v podstate, takmer každá mačička, mačiatko z ulice, je vzatá hrobárovi z lopaty. Tam ich nič dobré nečaká, končia pod kolesami áut, v rukách rôznych indivíduí. Mávame mačičky, ktoré mali skončiť utopené, či odstrelené. To je v SR bežná prax. Ľudia radšej mačiatka topia, ako by dali ich mačaciu mamku kastrovať :o( Radšej mačku zastrelia, či obesia, ako by jej mali pomôcť zlepšiť jej život. To isté je však aj pri psoch, domácich zvieratách.

 

 

10. Ak mačičky nájdu svoj trvalý domov, máte naďalej správy o tom ako sa im darí?

Snažíme sa s tými ľuďmi ostávať v kontakte, neskôr ich kontaktovať, ako sa mačička zabývala, či je všetko ok, a aby nezabudli na kastráciu.

Stáva sa, že nám aj mačičku z adopcie vrátia (včera nám vrátili mačiatko, lebo vraj doma povedali, že je škaredé, má veľkú hlavu, malé oči a veľké uši...)...toto je už smiech cez slzy :o))

Stáva sa, že zviera darujú ďalej, inej osobe, pri mačkách sa aj stáva, že proste odídu zo svojho domova... 

Ale máme kopec fotiek mačičiek z nového domova, ktoré si spokojne lebedia v lone svojho nového pána :o)

 

 

 

 

 

 

 

11. Na záver otázka: „ spomínate si na nejakú príhodu pri záchrane mačičky, ktorá bola nejakým spôsobom kuriózna alebo vtipná?

Radka s Veronkou raz dohodli adopciu mačiatka. Pán volal, že už je na ceste, že už bude v Povrazniku (u nás je to časť mesta), no chlapík  išiel do obce Povrazník, okres Banská Bystrica. Telefonovali si, že už je tam, že kde sú, potom že je pri Požiarnej zbrojnici, tak baby šli k Požiarnej zbrojnici a takto sa asi hodinu hľadali, ale v úplne iných mestách :o)) Tak nás to pobavilo a našťastie pán to nevzdal a na druhy deň prišiel a mačiatko si adoptoval :)

Kuriózne veci sme mali napr. psíka sme adoptovali úplne na inú stranu mesta, ďaleko od jeho pôvodného domova, no on ušiel a do 2 hodín bol doma. Tak isto aj mačička, ktorá ušla z nového domova sa po pol roku vrátila do pôvodného teritória ako keby nič a stále bola „tučko“ ako predtým.

Zaujímavé situácie sú aj vtedy, keď berieme zvieratka od alkoholikov, či Rómov. Jeden „alkáč“ raz odkázal, že má zase psa a máme prísť čo najskôr po neho, ale doniesť 1,5 litra vína, troje Marsky a 20 eur... :))) Tak to sme sa pobavili. Vzali sme mu čučo a psa odobrali do útulku.

Snažíme sa kastrovať mačky, aby sa stále nepremnožovali a jedna pani nám raz povedala, že ona mačku kastrovať nedá, lebo že vyhubíme všetky mačky na planéte :o) No tak som jej to vysvetlila a mačičku sme vzali späť, lebo ju mala od nás adoptovanú a mačička mávala pravidelne mačiatka, o ktoré sa pani samozrejme nestarala vôbec :/

Zažívame rôzne situácie a je pravda, že pri mnohých sa aj pobavíme.

 

Ďakujeme za rozhovor a držíme palce nech sa podarí zachrániť a umiestniť čo najviac zvieratiek. :)